Tato hra bola velmi popularna vo Wehrmachte. Na obrazku stoja vojaci v rade a cakaju, aby si aj oni zahrali hru „Ked ti jednu jebnem“ s podtitulom „Tak ti sopel zavity okolo krku vyreze“. To sa vojak postavil tvarou v tvar svojmu velitelovi, zdvihli ruku tak, ako to je vidiet na obrazku a na vopred urceny signal si jebli po pysku. Kto prvy plasol, ten vyhral. Bohuzial sa nedochovali fotky velitelov po takom piatom kole.
Njn…Pamatam casy, ked sme sli na bodaky a dvaja soldati sme mali jednu pusku a pozooor! Nevyfasovali sme ani tie bodaky!!
L’Oréal: Pretože ja za to stojím
Utekajuci Nemci pred Mariou Luisou a ich psom. Pes je v case cvaknutia akurat za rohom stodoly.
Priebeh tejto udalosti sa neskor zacal rozpravat ako vtipna historka, ma vsak realne zaklady. Na tejto snimke je zachytena zadna stena hospodarskej budovy statkara Jeana-Pierra V. Mal smolu, ze jeho usadlost sa nachadzala na dolezitej krizovatke cesty v tvare velkeho tlaceneho I. Nemci si podavali kluku dvier s BEZ (Britsky expedicny zbor) pravidelne po dobu 3 dni. Vo stvrtok zmenila usadlost majitela dokonca 2x. No a v piatok si pravdepodobne Jean-Pierre V. povedal dost, prisiel v doprovode Marie Luisi, co bola jeho 1. zena aj s ich psom a poslal jak Wehrmacht, tak BEZ kade lahsie. Sice im povedal, nech idu do p.ce, ale takto sa to nesmie publikovat.
Jednotka strasne rychleho nasadenia. Velky respekt, hlavne v severnej Afrike, si vybudovali tak, ze utocili na bodaky stylom ‚wheelie‘, to jest na zadnom kolese.
