Alan E. Magee patril medzi stastnych ludi. Prezil volny pad z takmer 6 kilometrov.

Jeho B-17 sa dostala pod palbu nemeckeho flaku. Padala v spirale k zemi a ked si chcel Alan zachranit zivot, musel vyskocit. Ale po vyskoku si uvedomil, ze nema na sebe padak.
Alan prezil vojnu, zil dalsich 61 rokov. Zomrel na zlyhanie obliciek a komplikacie po mrtvici. Pochovany je v San Angelo, Texas.

K armade sa pridal po napadnuti Pearl Harbora Japonskom. Do spodnej streleckej veze v B-17 sa vmestil tak akurat. Pri svojich 170 cm nemal v kapsuli vela miesta nazvys a tak ked letel na svoju zivotnu misiu, padak nechal na podlahe lietadla.

Tri mesiace pred zostrelenim s povodnou posadkou B-17F Snap! Crackle! Pop! #41-24620 (PU-O)

Alanov priatel a vojnovy veteran Don Jenkins povedal, ze byt strelcom v B-17 bol velmi tvrdy chlebik. Mali vysoke straty. Nemecki stihaci sa ich pokusali hned umlcat. Pocas 40 rokov ich priatelstva rozpraval Alan o tejto prihode iba tri krat.

3. januara 1943 nastupil Alan ako 24 rocny do bombardera na svoju siedmu misiu. Startovali z anglickeho Molesworthu a ako ciel mali ponorkove doky vo Francuzsku. Naletu sa zucastnilo 85 bombarderov plus niekolko stihaciek ako doprovod.
Nad St Nazaire sa dostali pod tazku palbu flaku. Lietadlo schytalo niekolko zasahov do kridla a motorov. Dostalo sa do spiraly a vo vysokej rychlosti padalo. Alan musel vyskocit.
Pred dopadom na strechu vlakovej stanice stratil vedomie a prebral sa, az ked ho Nemci viezli do nemocnice. Povedal iba, „Vdaka Boze ze zijem.“ Neskor svojmu priatelovi povedal, ze Nemci chovali velky respekt k tym, ktori zazracne prezili.

Misia, na ktorej sa Alan zucastnil skoncila fiaskom. Americania stratili 75 letcov, prisli o 7 lietadiel a 47 lietadiel bolo tazko poskodenych.

Alan zostal vojnovym zajatcom az do maja 1945 a vystriedal niekolko POW taborov. Za svoje sluzby vlasti dostal Air Medal a Purple Heart.